reklama

Záchranná akcia

V poslednej dobe som taká rozlietaná, že nestíham ani nestíhať, nieto písať. Je možné, že sú to len výhovorky, pretože 15 minút čas si človek nájde vždy. Viac ako pár minút čas sme mali v januárový sviatok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sobotné ráno kedy už od rána svieti slniečko si žiada výlet. V tomto zimnom počasí je to určitý druh očisty a dobitie energie, ktorú radšej dopĺňam aktívne ako pasívne. To som ešte netušila, že po tomto dni budem viac unavená ako oddýchnutá.

Nabalila som Ebi aj s priateľom do auta a vydali sme sa smer Záhorie do stupavských lesov. Keď som bola malá, chodila som tam na chatu a venčiť susedným osadníkom psov. Bola som zvedavá, čo sa tam pomenilo, preto padla táto voľba. Ebi si prírodu a les užíva plnými dúškami, keďže je to vášnivý nosič paličiek všetkých veľkostí a v neposlednej rade aj aportér. Dnes sme trénovali aj nájdi svojich páničkov a snažili sme sa v nej prebudiť trošku lásky k nám, keďže nie je moc mojkavý typ a ja sa na to snažím zvyknúť, keďže so Števom problémy s pusinkou nie sú, ten Vám ich dá aj viac ako ste očakávali s kopou slín ako bonusom. Ona musí mať na maznanie náladu, tá prichádza väčšinou ráno po prebudení, po príchode domov alebo ešte zo žiarlivosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Pózerka
Pózerka 

Po asi dvoj hodinovej vychádzke sme mali už namierené k autu, Ebi vyzerala spokojne, vybehaná. Oproti kráčali dve pani - jedného psíka mali na vodítku a druhý behal popri nich. Ako prechádzali okolo, tak sa začal jašiť s Ebi, naháňali sa, "okusovali" .. Na to jedna z dám poznamenala, že ten psík k nim nepatrí a že je teda náš a pokračovali ďalej bez mihnutia oka. V tom šoku sme sa zabudli opýtať odkiaľ s nimi ide. Do dnes mi rozum zastáva nad ľahostajnosťou ľudí, že keď odniekiaľ idem a pridá sa ku mne psík, neodídem s ním preč bez toho že by som mu chcela pomôcť. Tak sa nám teda odštartoval bláznivý sobotný kolobeh pátrania po majiteľovi. Bolo to asi 8-10 mesačné šteniatko stafforda, na ktorých som kvôli tomu, že mám Števa obzvlášť citlivá. Voňalo, poslúchalo na základné povely ako čakaj, sadni, labku, ku mne a našťastie s nami aj spolupracovalo. Prešli sme sa v okolí, ale nikoho kto by ho hľadal sme nenašli. Podľa známky sme sa snažili dovolať jej veterinárovi - bola to fenka. Neúspešne, keďže bola sobota plus ako bonus k tomu sviatok. Tak sme teda naložili zatúlanca do auta a vybrali sa do Lamača na pohotovostnú veterinu, či nemá náhodou čip. Medzitým sme volali na mestskú políciu a do útulku, či ju niekto nezháňa. A zdieľala som to aj na sociálne siete, pretože sa nestačím čudovať akú silu majú pri hľadaní čohokoľvek - nakoniec nám aj pomohli. Čip tento malý nešťastník, teda šťastník, keďže natrafila na nás nemala. Nasledovala cesta späť do okolia. Cestou sa nám stihla poblinkať v aute, či už zo stresu alebo toho prevážania. Najedená bola, takže sa o ňu ozaj niekto stará, to bolo dobré znamenie. Pri hlavnej ceste sa nachádza pomenší park, ktorý bol už naša posledná nádej pred zotmením. Pýtali sme sa aj všetkých ľudí naokolo a bezvýsledne. V parku sa nachádza penzión s pohostinstvom, tenisové kurty a ihrisko. Začala sa čoraz viac obzerať, tak sme sa vybrali smerom k terase na ktorej stálo pár chlapíkov. O pár sekúnd na to vyšiel von mladík, ktorý na nás kričal, že nám išiel akurát volať, pretože ho kamarát upozornil, že sme si ju zobrali a hľadáme majiteľa - našiel oznam na sociálnej sieti. Vraj odbehla za koňmi, ktoré prechádzali cez park a on si myslel, že sa vydala domov do Borinky. Neprináleží mi súdiť toto uvažovanie. Keďže ale má - Trischa už niekoľko mesiacov, najedená bola, aj voňavá, aj ovládala povely, tak sa nemôže mať zle. Pevne v to verím, ako aj v to že si už dávajú na seba vzájomne väčší pozor.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Vrátili sme sa aj s Ebi, ktorá mala na pár hodín okrem veľkého brata aj sestru k autu. Obaja aj s priateľom unavení, ale šťastní,že všetko dobre dopadlo a Trischa sa vrátila k majiteľovi. Ebi zaspala v aute asi za sekundu, keďže mala tiež veľmi náročný deň a na tie malé nožičky to musela byť makačka. Ponaučenie aké z tohoto vyplýva :

- nebuďte ľahostajní, nikdy neviete kedy tú pomoc budete potrebovať vy alebo odbehne Váš pes. Môže byť vycvičený, ale ak niečo zaňuchá, nikto negarantuje reakcie.

- dajte čipovať psov, aj keď to už nie je povinné alebo mu dajte na krk známku s telefónnym číslom. To nám tento majiteľ povedal, že jej dá pre istotu :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám oči stále otvorené, pomáham, keď viem a mám rada šťastné konce ako je napríklad aj tento. Myslím, že sme odštartovali nový lepší rok.

Linda Majerská

Linda Majerská

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Pozitívne mysliaca, narodená pod šťastnou hviezdou :-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu